Juan Manuel (1282 - 1349) je vrcholným predstaviteľom španielskej stredovekej prózy. Bol synovcom kastílskeho kráľa Alfonza X. a za rekonkisty sa zúčastnil na bojoch proti granadským Maurom. Na sklonku života sa uchýlil do kláštora v Peñafiele, ktorý založil, a venoval sa literárnej tvorbe. Vo viacerých didaktických a mravoučných traktátoch formuloval ideály kresťanského rytierstva. Najcennejším jeho dielom je však zbierka poviedok Gróf Lucanor, dokončená r. 1335, čiže trinásť rokov pred Boccacciovým Dekameronom. Obsahom Manuelovej knihy je 51 príkladných príbehov a troch dodatkov, ktoré rozpráva zbrojnoš Patronio svojmu pánovi grófovi Lucanorovi, aby mu poradil pri riešení rozličných životných problémov a si- tuácií. Každý príbeh je zakončený veršovaným mravoučným traktátom. Autor čerpal podnety z Ezopových bájok, orientálnych prameňov i stredovekých legiend. Manuelovo dielo patrí hĺbkou myšlienok, zmyslom pre humor i rozprávačským majstrostvom ku skvostom nielen španielskej, ale aj európskej stredovekej literatúry. Niektoré témy z jeho poviedok nájdeme u Shakespeara, Calderóna i La Fontaina. Manuelov Gróf Lucanor nestratil ani po odstupe mnohých stáročí nič zo svojho myšlienkového posolstva a estetickej pôsobivosti. Je dôkazom o vysokej úrovni literatúry v stredovekej kastílčine, ktorá sa vyvinula ako ostatné románske jazyky z hovorovej latinčiny a stala sa základom modernej španielčiny.