Žena vo faraónskom Egypte mala rovnoprávne postavenie s mužom

v duchovnej i materiálnej sfére. Christian Jacq nás pozýva na stretnutie s Egypťankami, vládkyňami, faraónkami, hlavnými kráľovskými manželkami, ale tiež s prostými paniami domu, manželkami, matkami, pracujúcimi ženami, kňažkami či umelkyňami.

Popri slávnych Egypťankách, akými boli kráľovná a bohyňa Eset alebo faraónky Hatšepsovet, Nefertiti či Kleopatra, nám autor dáva nahliadnuť aj do zákulisia ženy vezírky, kráľovskej pisárky, obchodníčky, božej ctiteľky či chrámovej hudobníčky.

Egypťanka mala slobodu vo všetkom: pri vydaji, pri rozvode, v manželstve, v sociálnom zabezpečení, v dedičstve i poručníctve. Od jej postavenia záviselo blaho rodiny i štátu. Mohla byť šéfkou podniku, vlastníčkou pozemkov a nehnuteľností, finančnou odborníčkou, správkyňou verejného bohatstva, ale mohla svoj život zasvätiť aj duchovnej činnosti, službe božstvám v chráme.

Faraónska civilizácia zaručovala egyptskej žene v porovnaní s inými civilizáciami, vrátane oveľa mladších, výnimočné postavenie. Aj vďaka tomu kultúra starého Egypta môže dodnes slúžiť ako inšpirácia najmodernejším koncepciám spoločnosti.

Francúzsky esejista, románopisec a egyptológ Christian Jacq si získal značnú popularitu po celom svete. Je nositeľom viacerých ocenení, napríklad Ceny Francúzskej akadémie, Ceny vydavateľov tlače, Ceny Posvätnej Afriky a ďalších. O Egypte napísal tridsať kníh.